Bola tmavá, studená noc. Asi 12 ročné dievča Luan už spalo. V tom sa strhlo zo spania a začalo hlasno plakať. Čo bolo dosť nezvyčajné, už len na jej vek a povahu. Keď si pred rokom zlomila nohu, keď padla z balkóna (Bol zázrak že to vôbec prežila! Bývali totiž až na 4 poschodí) nevyronila ani slzu.
Hneď k nej pribehla mama a začala sa vypytovať čo sa stalo. „Ja.. Ja.. sníval sa mi zvláštny sen. Prišla v ňom za mnou babička a povedala aby som zajtra nikam nechodila lebo nemusím prežiť!“ vykoktala zo seba Luan. „No tak zlatko! Bol to len sen! Nič zlé sa ti nestane! A nebol to len výmysel aby si zajtra nemusela ísť do školy a písať test z matiky?“ Luan sa nahlas rozplakala a začala kričať. „Ty mi neveríš! Ja si to nevymýšľam!“ „Dobre.. Ja som sa len pýtala! Písomku si môžeš napísať aj pozajtra.. keď ti to urobí radosť, môžeš ostať doma.“ Rýchlo povedala mama.
A mama dobre urobila... zajtra počuli v správach že pred školou sa stala hovoria o 7:35, a to v tom čase kedy by tade prechádzala Luan....
Komentáre